Školský klub detí
Výchova mimo vyučovania realizovaná v školskom klube detí má relatívne autonómny charakter, je samostatnou oblasťou výchovno-vzdelávacej činnosti. Svojim pôsobením nadväzuje na školské vyučovanie. Keďže sa uskutočňuje mimo záväzných povinností detí, umožňuje vo veľkej miere zohľadňovať a ďalej rozvíjať ich potreby a záujmy.
Ako súčasť školského výchovno-vzdelávacieho systému má výchovné a sociálne poslanie, vytvára podmienky pre prípravu na vyučovanie, organizuje a zabezpečuje oddychové, rekreačné, záujmové aktivity žiakov a prípravu na vyučovanie vo voľnom čase, ktorá sa uskutočňuje v jednotlivých oddeleniach ŠKD. Jej nezanedbateľným poslaním je aj výchovné ovplyvňovanie voľného času detí. Zabezpečuje zmysluplnú realizáciu činností zameranú na:
- oddych v čase mimo vyučovania,
- záujmovú činnosť,
- prípravu na vyučovanie.
V ŠKD nie sú hlavnou súčasťou výchovnej práce samotné vedomosti žiakov, ale najmä sociálne zručnosti. Nejde tu pritom o školský výkon žiaka, ale o kvalitu jeho sociálnych vzťahov k spolužiakom, vrstovníkom.
Základné ciele školského klubu detí vychádzajú predovšetkým z jednotlivých tematických oblastí výchovy: Komunikácia a práca s informáciami, Sebarozvoj a svet práce, Zdravie a subjektívna pohoda, Spoločnosť a príroda, Kultúra a umenie.
ŠKD poskytuje poldennú starostlivosť, ktorá je prispôsobená vyučovaciemu procesu.
Základným prostriedkom činnosti v ŠKD je hra založená na zážitku detí, ktorá obohacuje ich sebapoznanie, rozširuje vedomosti, schopnosti a vedie ku kladným emóciám. Základnou pedagogickou stratégiou a súčasne základnou organizačnou jednotkou práce v ŠKD je pedagogická aktivita, ktorá má variabilný charakter podľa toho či ide o:
- pravidelnú činnosť, ktorá sa vyskytuje vo výchovnom programe každý deň,
- príležitostnú činnosť napr. karnevaly, besedy, tvorivé dielne a iné,
- priebežnú činnosť, ktorá je zameraná na aktívny oddych detí po vyučovaní,
- prípravu na vyučovanie – po dohode s učiteľom a diskusii o cieľoch vyučovania v danej triede a následne v oddelení, pričom formy práce v tejto oblasti sa výrazne odlišujú od foriem uplatňovaných vo vyučovaní
- spontánnu činnosť, ktorá je špecifická a ponúka každému dieťaťu možnosť vlastnej voľby.
Vychovávateľky vo výchovno-vzdelávacej činnosti preferujú predovšetkým zážitkové, aktivizujúce a motivačné metódy a formy práce, spolupracujú s rodinou dieťaťa a s pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami školy. Prostredníctvom pestrých a zaujímavých činností motivujeme deti k osobnostne a spoločensky požadovanému využívaniu voľného času, k získavaniu nových vedomostí a zručností, k potrebe celoživotného vzdelávania.